Po kliknutí na vybranú bunku sa zobrazia slová s príslušným slovotvorným prostriedkom alebo typom slovotvorného prostriedku. Označením ktoréhokoľvek z hesiel sa znova zobrazí celková slovotvorná analýza kompozita.

Tento spôsob vyhľadávania je rovnaký aj pri ostatných parametroch, preto ho už ďalej demonštrujeme len opisom.

c) Slovotvorné postupy:

Vychádzame zo základných slovotvorných postupov: juxtapozičný, kompozičný, kvázikompozičný, kompozično-sufixálny, kompozično-transflexný postup. Viac však špecifikujeme nevlastné zloženiny. Vymedzujeme a semikompozičný a kvázikompozižný postup, keďže súčasťou slovníka sú aj zložené slová s neplnohodnotnými komponentmi.

Slovotvorné postupy v slovníku:

1. Formálna kompozícia: čáry-máry (založenosť na rýme, reduplikácii, komponent neexistuje ako samostatné slovo) ;
2. Nevlastná kompozícia: a) juxtapozícia – vždyzelený, okolostojaci; b) zrazeniny – nanebovzatie, čosi-kamsi (podľa Sokolová, Ivanová & Vužňáková, 2005).
3. Vlastná kompozícia: a) čistá kompozícia – malomesto, bielo-čierny; b) kompozično-derivačný postup:
   • kompozično-sufixálny (celodenný, bruchovravec)/sufixálno-kompozičný (medovožltý);
   • kompozično-transflexný (bystronohý, darmožráč);
4. Semikompozícia – bájoslovie, biosféra;
5. Kvázikompozícia – eurofil, hydrografia.

V zozname slovotvorných postupov sa objavujú aj derivačné postupy ako sufixácia, prípadne sufixácia (univerbizácia) alebo transflexia, keďže niektoré lexikálne jednotky sa dajú vysvetliť dvojakým spôsobom, a to deriváciou i kompozíciou.

d) Typ onomaziologickej kategórie:

Kompozitá vznikajú vzhľadom na zmenu ich významu vo vzťahu k významu motivantov na základe integrácie, modifikácie alebo mutácie. Posuny v sémantickej štruktúre kompozít a ich polyinterpretácia spôsobujú, že vedľa seba môžu stáť aj variantné spôsoby hodnotenia jedného kompozita: integrácia/modifikácia (nosohltan „nos a hltan“ X „nosová časť hltana“), modifikácia/mutácia (čerešňovočervený „čerešňovo červený“ X „taký, ktorý je červený ako čerešňa“; lukostreľba „streľba z luku“ X „to, že niekto strieľa z luku“), integrácia/mutácia (hudobnoslovný (h-é pásmo) „hudobný a slovný“ X „taký, ktorý je vytvorený z hudby a slova“). Neuvádzame kombinované onomaziologické kategórie typu integračno-mutačný, modifikačno-mutačný (pozri o tom Sokolová, Ivanová & Vužňáková, 2005). Čiastočne sme sa im snažili vyhnúť vymedzením formálnej modifikácie a formálnej integrácie pri formálnej a nevlastnej kompozícii, napr. formálna integrácia – dajsamisvete, čáry-máry; formálna modifikácia – okolostojaci.

e) Slovotvorná (onomaziologická) kategória:

Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch možno heslá vyhľadávať aj na základe ďalšieho slovotvorného parametra, ktorým je slovotvorná kategória. Týmto údajom možno zisťovať spôsob kategorizácie poznania používateľmi daného jazyka a frekventovanosť konkrétnej kategórie v jazyka. V lexikálnej zásobe slovenčiny sa vyskytujú kompozitá, ktoré sa dajú jednoznačne kategorizovať na základe ich onomaziologickej štruktúry, napr. dlhochvostý „taký, ktorý má dlhý chvost“ – názov s významom nápadného znaku; celoročný „taký, ktorý trvá celý rok“ – názov s významom časového trvania; diaľkomer „to, čím sa meria diaľka“ – názov s významom prostriedku; deväťsto „deväť krát sto“ – názov číselného počtu; dvojprúdový „taký, ktorý má dva prúdy“ – názov s významom zloženia; jazykoveda „veda o jazyku“ – kvalita substancie. Pri určovaní kategórie sme používali iba skrátené pomenovanie typu kvalitatívnosť, miera, výsledok, spôsob a pod. Vychádzali sme zo zoznamu kategórií, ktorý sme vytvorili analogicky podľa kategórií derivátov (Vužňáková, 2006; Vužňáková, 2012), no niektoré kategórie sme ešte museli doplniť.

Z hľadiska slovnodruhovej charakteristiky sú kompozitá v slovenčine v prevažnej väčšine substantíva a adjektíva. Nástrojom sémantického opisu adjektív na rozdiel od substantív je navyše kolokácia. Slovotvorný, ale i lexikálny význam adjektívnych kompozít sa odvodzuje z ich onomaziologickej štruktúry, ktorá je determinovaná kontextom (krátkovlnný k-é žiarenie/k-á vysielačka „taký, ktorý má krátke vlny“/„taký, ktorý je na krátke vlny“ – názov s významom charakteristickej vlastnosti/názov s významom účelu; plynovodný p-é potrubie/p-ý uzáver „taký, ktorý je plynovodom“/„taký, ktorý patrí plynovodu – názov s významom totožnosti/názov s významom príslušnosti). Slovné spojenie umožňuje zohľadniť aj tie najmenšie sémantické rozdiely. Dôkazom je lingvistický výskum slovotvorne motivovaných adjektív vzniknutých deriváciou (Nábělková, 1993) i komparatívny výskum kolokability adjektív v rôznych jazykoch (Ivašina – Janovec – Rudenka, 2011). Na rozdiel od derivátov kompozične vzniknutými adjektívami sa vlastnosti pomenúvajú explicitnejšie. Preto sa kompozitá nevyznačujú takou mierou nejednoznačnosti významu ako odvodené adjektíva. Napriek tomu aj tu často dochádza k viacnásobnej interpretácii onomaziologickej štruktúry adjektív, vyplývajúcej z ich kolokácie.

Pri spojení adjektív so substantívom/substantívami dochádza k trom javom (porov. Vužňáková, 2006).

1. isté príznaky sa na seba navrstvujú, napr. dvojkrídlový (d-é dvere) „taký, ktorý má dve krídla“ – názov s významom časti a súčasti/názov s významom miery; mnohobunkový (organizmus) „taký, ktorý má mnoho buniek“ – názov s významom miery/názov s významom zloženia;
2. každé substantívum môže meniť sémantický charakter adjektíva, napr. polročný (p-é prázdniny)/(p-á práca) „taký, ktorý je na pol roka“/„taký, ktorý sa realizuje pol roka“ – názov s významom času/názov s významom časového trvania; osemdesiatročný (človek/o-é obdobie) „taký, ktorý má osemdesiat rokov“/„taký, ktorý trvá osemdesiat rokov“ – názov s významom miery/názov s významom časového určenia;
3. adjektíva môžu nadobúdať kvalifikačné významy, napr. dvojsečný (d-á sekera)/(d-á zbraň) „taký, ktorý seká z dvoch strán“/“nebezpečný“; krkolomný (cvik)/(k-é podujatie) „taký, pri ktorom si môžem zlomiť krk/ „životu nebezpečný“.

Za indikátora významu adjektívnych kompozít považujeme slovné spojenie, ktoré sa vyskytuje pri výklade lexikálneho významu slova na jednom z prvých miest vo výkladových slovníkoch: Krátky slovník slovenského jazyka (Kačala & Pisárčiková, 1997), Slovník slovenského jazyka (Peciar, 1959 – 1968) alebo Slovník súčasného slovenského jazyka (Buzássyová & Jarošová, 2006; Jarošová & Buzássyová, 2011; Jarošová, 2015; Jarošová, 2021). Dané spojenia chápeme ako prototyp kolokabilnosti daného adjektíva, resp. kontextu, s ktorým sa asociatívne spája daná kolokácia. V Slovotvornom slovníku slovenských kompozít ho uvádzame hneď za názvom hesla v zátvorke a význam vyplývajúci zo spojenia považujeme za východisko slovotvornej analýzy kompozita. Zátvorkou označujeme to, že táto informácia je doplňujúcim údajom len pre kompozičné adjektíva.

f) Slovnodruhová charakteristika motivátu:

Aj slovnodruhová charakteristika kompozít je jedným z prostriedkom výberu hesiel v slovníku a umožňuje hodnotiť tvorenie kompozične vzniknutých pomenovaní  na základe tohto kritéria.

Kompozitá v slovenčine sú prevažne plnovýznamové slovné druhy: substantíva, adjektíva, adverbiá a numeráliá. Zriedkavejšie kompozíciou vznikajú verbá (spolucítiť, znovuoživiť), partikuly (namojdušu) a interjekcie (cup-cup).

g) Slovnodruhová charakteristika motivantov:

Keďže kompozitá vznikajú väčšinou spojením dvoch základov, teda kompozitá majú formálno-sémantický vzťah k dvom motivantom, v slovníku je možné vyhľadávať heslá na základe možných kombinácií slovnodruhových charakteristík východiskových lexikálnych jednotiek, napr. substantívum-substantívum (svetadiel, jazykoveda), substantívum-adjektívum (orechovohnedý, duchaplný), substantívum-verbum (kameňolom, drevorezba), adjektívum-adjektívum (sladkokyslý, bielo-čierny), adjektívum-substantívum (dutorohý, drobnochov), adverbium-adjektívum (bleskurýchly, skalopevný), adverbium-adverbium (široko-ďaleko, skrz-naskrz), adverbium-substantívum (horeznačky, strmhlav), adverbium-verbum (spolucítiť, znovuožívať), numerálium-numerálium (dvadsaťosem, dvesto). V slovníku sa objavujú aj kategórie a jedným motivantom, a to vtedy, ak sa kompozitá dajú vysvetliť aj derivačne, napr. čiernovláska „čiernovlasá žena“ (adjektívum) i „taká, ktorá má čierne vlasy“ (adjektívum-substantívum).

h) Motivačná intencia:

Posledným slovotvorným parametrom je motivačná intencia slova. Motivačná intencia je schopnosť lexémy tvoriť s inou lexémou motivačnú dvojicu. V slovotvornom hniezde môže slovo vystupovať ako motivant (motivujúce slovo), motivát (motivované slovo) alebo oboje zároveň. V slovotvornom rade cudzí + jazyk → cudz-o-jazyč-ný → cudzojazyčn-osť sú slová cudzí a jazyk motivanty, slovo cudzojazyčnosť motivát a cudzojazyčný, motivant i motivát zároveň. Na základe toho, či slovo je motivantom, motivátom alebo obojím, možno vymedziť štyri základné typy motivačnej intencie (Furdík, 2004) lexikálnych jednotiek:

1. typ červený → červenovlasý; schematicky: L → Lexéma L nie je slovotvorne motivovaná, je však motivantom aspoň jedného motivátu.
2. typ druhý → druhostupňový → druhostupňovosť; schematicky: → L → lexéma L je motivovaná inou lexémou a zároveň je sama motivantom aspoň jedného motivátu.
3. typ dvojitý → dvojhviezda; schematicky → L Lexéma L je motivovaná inou lexémou, sama však nie je schopná byť motivantom ďalšieho motivátu.
4. typ pyré; schematicky L Lexéma L nie je slovotvorne motivovaná inou lexémou, ani sama nie je motivantom ďalšieho motivátu.

Kompozitá sú vždy motivované lexikálne jednotky, preto ich nie je možné zaradiť do prvej ani poslednej poslednej z uvedených skupín. Teda kompozitá, ako vidieť z príkladov, sa vyznačujú 2. a 3. typom motivačnej intencie.

Motivačnou intenciou slova možno určiť jeho pozíciu v slovotvonom hniezde, konkrétne v slovotvornom rade, a zistiť jeho motivačný potenciál. Z tohto hľadiska sú deadjektívne adverbiá (dvojnásobný → dvojnásobne; krátkodobý → krátkodobo; obojsmerný → obojsmerne) a desubstantívne adjektíva (dôveryhodný → dôveryhodnosť; dvojdetný → dvojdetnosť; jednostranný → jednostrannosť) vzniknuté transpozíciou z kompozít na konci slovotvorného radu. Kompozitá stoja v slovotvornom rade medzi odvodenými slovami. Z kompozít v slovenčine sa netvoria ďalšie kompozitá, ale sú prostriedkom na tvorenie derivátov. Výnimkou sú numeráliá, ktorých motivačný potenciál je v podstate neobmedzený (dve + sto → dvesto, dvesto + tisíc → dvestotisíc; dvestotisíc + päť → dvestotisícpäť …).

V slovníku možno zisťovať motivačnú intenciu a motivačný potenciál kompozít na základe počtu znakov „→“. Pri zaznamenávaní motivačného potenciálu vychádzame z údajov v Krátkom slovníku slovenského jazyka (op. cit.), t. j. do slovotvorných radov dopĺňame iba tie lexikálne jednotky, ktoré sú uvedené v danej lexikografickej práci.

V prípade kompozít môžu nastať 4 situácie (písmenom „K“ označujeme kompozitum, písmenom „D“ derivát):

1. → K → Od kompozita sa netvorí žiadna slovotvorne motivovaná lexikálny jednotka: kniha + veda → knihoveda; dva + plocha → dvojplošník; bosý + nohy → bosonohý.
2. → K → D; → K → D, D Od daného kompozita sa tvorí jedna alebo niekoľko slovotvorných jednotiek priamo: dvojitý + boj → dvojboj → dvojbojár; dva + rozmer → dvojrozmerný, dvojrozmernosť.
3. → K → D → D Od daného kompozita sa tvorí aspoň jedna lexikálna jednotka priamo a jedna alebo viacero slov sprostredkovane:; drevo + ryť → drevoryt → drevorytec → drevorytecký; drevo + rezať → drevorezbár → drevorezbársky → drevorezbárstvo
4. → K → K →Pri kompozitných číslovkách je slovotvorný rad otvorený. Túto skutočnosť označujeme v slovníku zakončením slovotvorného radu znakom  „→“: dvadsať + jeden → dvadsaťjeden → stodvadsaťjeden →.