Slovník obsahuje 3351 kompozít, pričom súbor sme zostavili na základe Slovníka koreňových morfém slovenčiny (Sokolová, Ološtiak & Ivanová, 2012). Ako prvý v rámci slovenskej jazykovedy, osobitne derivatológie prišiel s myšlienkou slovotvorne analyzovať každé slovotvorne motivované slovo J. Furdík. Vypracoval (1995, 2002, 2004) model nového, unikátneho typu lexikografickej práce – Slovotvorný slovník slovenčiny, ktorý mal vychádzať z Krátkeho slovníka slovenského jazyka (ďalej len KSSJ) a v porovnaní s hniezdovými slovníkmi mal:

1. Rozširovať a špecifikovať poznanie:
   • o charaktere základového a odvodeného slova (ich sémanticko-gramatických vlastnostiach);
   • o slovotvorných prostriedkoch (sufix, prefix, sufixoid, prefixoid, postfix, gramatická a samostatná morféma);
   • o slovotvorných postupoch:
     1. základné
        1. derivácia (sufixácia, prefixácia, postfixácia, reflexivizácia, transflexia, konfixácia),
        2. kvázikompozícia,
        3. kompozícia (juxtapozícia, čistá kompozícia, kompozično-derivačný postup, t. j. kompozično-sufixálny a kompozično-transflexný postup),
     2. pridružujúci sa
        • univerbizácia;
        • o vedľajších, sprievodných procesoch: alternácie, trunkácia;
        • o slovotvorných modeloch;
        • o slovotvornom a motivačnom význame odvodeného a zloženého slova;
        • o slovotvorných útvaroch:
          1. slovotvorné typy,
          2. onomaziologické kategórie,
          3. typy onomaziologických kategórií.
2. Obsahovať označenie bežných i výnimočných, unikátnych javov i slová, ktoré sa v KSSJ nenachádzajú. Ide o:
   1. odvodené jednotky doložené jazykovou praxou;
   2. erivatémy (všetky lexikálne jednotky, ktoré sú súčasťou vzťahov slovotvornej motivácie; Furdík 2004), ktoré sú východiskami pre slovotvornú motiváciu jednotlivých slov (*kač → kačka), a to i v takých prípadoch, keď slovo uvedené v KSSJ je len jedným z článkov slovotvorného radu: *palatum → *palatálny → *palatalizovať → palatalizácia → palatalizačný (Dziaková, 2001).

Základom pre vypracovanie slovníka, zostavenie každého hesla bola nasledujúca schéma pozostávajúca zo 14 bodov:

1. slovný druh a jeho sémanticko-gramatická špecifikácia
   1. štylistická klasifikácia (ak je slovo štylisticky príznakové)
2. motivovanosť/nemotivovanosť slova
3. motivant(y)
   1. vzťah motivant → motivát
   2. slovný druh a sémanticko-gramatická špecifikácia motivantu/motivantov + relevantná štylistická charakteristika
   3. charakter motivátu/motivantov vyplývajúca z 3.2.
4. slovotvorný základ
   1. alternácie v slovotvornom základe a trunkácia
   2. spájacia morféma (pri kompozitách)
5. slovotvorný formant
   1. druh formantu
   2. prípadná variantnosť formantu (fónická alebo morfematická)
6. slovotvorný postup
   1. univerbizácia
7. slovotvorný vzorec
8. motivačný význam
9. slovotvorný význam
10. príslušnosť do onomaziologickej kategórie
11. typ onomaziologickej kategórie
12. dva príklady slov patriacich k rovnakému slovotvornému typu
13. motivačná intencia (miesto slova v slovotvornom hniezde)
14. súhrnná charakteristika

Ukážka hesla:
parádička „malá paráda“

1. subst. apel. abstr. sg./pl. fem. gram.
   1. expr.
2. motiv.
3. paráda
   1. subst. apel. abstr. sg/pl. fem. gram. hovor. nemot.
   2. paráda → parádička
   3. desubst.
4. paráď-
   1. -d-/-ď-
5. – ičk(a)
   1. sufix
   2. var. – ka/-ička
6. derivácia, sufixácia.
7. Zs + -ičk (Rf1)
8. „malá paráda“
9. „mal-R SMOT“
10. deminutívum
11. modifikácia
12. chybička, zimička
13. → S → Ø
14. SUBST MOTIV DESUBST DERIV SUFIX DEMIN MODIF

Uvedená metodika umožňuje podrobne a komplexne zachytiť lexikálnu zásobu slovenského jazyka z hľadiska slovotvorby. Každé slovo však obsahuje toľko parametrov, že ich spracovanie je časovo veľmi náročné a názorné zobrazenie nesmierne rozsiahle, a tak i vydanie slovníka v knižnej podobe nepraktické (muselo by mať niekoľko zväzkov) i finančne ťažko zvládnuteľné. Aj v súvislosti s rozvojom počítačovej techniky sa začalo uvažovať o alternatívnom a efektívnejšom riešení a realizovali sa prvé pokusy o kvantitatívny výskum slovotvorného systému a spracovanie hesiel počítačovým programom (Furdík, 1990; Furdík & Furdík, 2002; Furdík, 2004). Aj keď sa ukazovalo, že slovotvorba nie je taká pravidelná ako morfológia a syntax a jej lexikografické spracovanie vyžaduje neustále sa vracať k javom, ktoré sa pravidelnosti vymykajú, a že zostaviť program na spracovanie všetkých slovotvorných parametrov je pomerne zložité, J. Furdík sa pokúšal aj v spolupráci s svojím synom K. Furdíkom o počítačovú analýzu slovotvornej stránky lexikálnych jednotiek. Spolu prezentovali vývoj počítačového riešenia ako podporného prostriedku pre komplexný lexikografcký opis slovotvorného systému slovenčiny (pozri Furdík & Furdík, 2002). Žiaľ tak, ako aj v iných prípadoch, ani tento projekt J. Furdík doviesť do konca nestihol.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sme sa rozhodli zrealizovať analýzu len časti slovnej zásoby, a to analýzu kompozít, dnes už s pomocou počítačového programu a v elektronickej podobe s možnosťami využitia umelej inteligencie. Umelú inteligenciu sme však zatiaľ nevyužili priamo pri tvorbe lexikografického diela, ale iba ako podporný analytický nástroj Slovník sme teda nateraz napĺňali dátami manuálne. Kompozitá analyzujeme na rozdiel od modelu J. Furdíka len na základe 11 parametrov, z ktorých tri sú bližšie určené ešte podkategóriami. V Slovotvornom slovníku kompozít v slovenčine neuvádzame sémanticko-gramatickú špecifikáciu motivantov a motivátu a nezachytávame údaje, týkajúce sa zovšeobecnení uvedených informácií, ako sú slovotvorný vzorec, abstraktná schéma slovotvorného významu a súhrnná charakteristika. Ide o javy, ktoré sa dajú získať štatistickým vyhodnotením ostatných údajov. Podobne je to s príkladmi slov, ktoré patria k rovnakému slovotvornému typu. V našom slovníku nielen dva príklady, ale všetky kompozitá, ktoré sa vyznačujú rovnakým spôsobom vzniku, resp. rovnakou slovotvornou kategóriou, možno zobraziť prostredníctvom príslušného výberu vyhľadávania v slovníku (pozri o tom v časti Manuál Slovotvorného slovníka kompozít v slovenčine). K motivačnému významu sme doplnili lexikálny význam. Ten však uvádzame len v tých prípadoch, keď sa lexikálny význam odchyľuje od motivačného. Motivačný význam sme porovnávali s lexikálnym vo výkladových slovníkoch. V prípade, že lexikálny význam sa odkláňa od motivačného, uvádzame jeho výklad z Krátkeho slovníka slovenského jazyka (Kačala & Pisárčiková, 1997), Slovníka slovenského jazyka (Peciar, 1959 – 1968) alebo Slovníka súčasného slovenského jazyka (Buzássyová & Jarošová, 2006; Jarošová & Buzássyová, 2011; Jarošová, 2015; Jarošová, 2021). Výklady lexém v analyzovaných lexikografických prácach sú miestami značne rozsiahle, preto bolo nevyhnutné ich obsah primerane redukovať s ohľadom na rozsahové možnosti dátového poľa v Slovotvornom slovníku kompozít v slovenčine. Odklon lexikálneho významu od významu motivačného má pritom rôzny stupeň a predstavuje dynamický, postupne prebiehajúci proces. Rozhodnutie o tom, či lexikálny význam v hesle uvádzať alebo neuvádzať, je preto do istej miery podmienené interpretačným prístupom, resp. jazykovým citom konkrétneho zostavovateľa hesla.

Spracovanie slovotvorných parametrov je zároveň prispôsobené tabuľkovému zachytávaniu informácií a ich programátorskému spracovaniu. Vložené dáta tvoria rozsiahlu tabuľku údajov a ich zápis je kombináciou prirodzeného jazyka a programátorských znakov, čo umožňuje transformovať údaje do podoby, ktorá vhodnejšie sprístupňuje používateľovi jazyka sledovanie a vyhľadávanie informácií niekoľkými spôsobmi.

Dáta zachytené v excelovskej tabuľke sú spracované webovou aplikáciou. Touto webovou aplikáciou sa zobrazia informácie o jednotlivých heslách v nasledujúcej podobe.